ena art el eby iak iv dem dez din dob ds ga kr lye iv nie oi pa rua u reb vdy iv ab ner beec beky bik brid dema diea dbn dber dudo kad kdee lea paba nka nen lko mun mrea mono ema ivot blnk enba ezlo iara ii rny ivel aza ivi rav umpa eni dra iaci lea bea vi ina ria atva reim alr rook aket str zaa stri vit sa aba ako vyi ai toti tuka vny vyla era ench enen eriav grlo iabre iaka iari ivica ivina lnk oret ralok rdkr rebec elac bendo bov droka duina druba druka davot dnsy chyn kniea kouch krde krom lyiar lyica leiak manel slka mlde sluba navdy ruica naivo radie nina obiva prei poiar elezo pyamo aloba snei viva aoba udra ukka uloi asn ven aldok alzia aurita brora doinky druina dunga reisr loisko maneta mustvo pruina prask obnai okamik oprai oelie poia poloi oltn paerk patka poloka iados parav uvaka iaduca ruenec alzia snieik strca enista ihadlo ihava inica inenka aenie zitok aisko zaela anica vivn uvac aobn toton vivn drbr iabohu iarenie iarivka iarovka obrcky obroni oldnier ovilny ruienka strnik uiton alobaba elatna dekolt drustvo ehlika druinr dokejka jeibaba zaiari kouina preitok krovka nruiv nebotk obaloba preva okamit ivoch iadate uvate iadanka virnka podlaie vyiada podrka vyehli eravina alospev emovka zavac elezit strnica burozia kolobeka leovisko sneienka lkovina lyovaka neiadci ostrait oobri poloenie povaova poiarnik privnk sluobnk saenie tdennk zaiadan eleznica ivobytie ivotopis rebovac koiarsky obalova prevavec urnalista prkovan ltochvost ostrulina ena svetobeec akopdny itkovos vyivovac vyrebova ula ardinira ilkovanie ivnostnk liabkova kriovatka r obalovan neboiatko oivovate povatina poiadanie iak svetobenk elezniiar ivnostensk ivotosprva iadostiv podrdenie poadovan eleznorudn eleziarstvo Zemel menia je prastar lieiv rastlina horkej chuti. Rastie na slnench, junch, trvnatch svahoch, na pasienkoch, rbaniskch, v riedkych kroviskch s vlhkou pdou, od nin a po horsk oblasti. Je to rastlina s priamou, dutou, tvorhrannou stonkou, ktor sa vo vrchnej asti vidlicovito rozkonruje. Listy s drobn, vajcovito kopijovit, protistojne sediace. Jemne erveno-ruov kvety s rrkovitm kalichom s zoskupen do bohatch vrcholkov a tvoria lievikovit korunu. Kvitne od jna do septembra. Plod je mnohosemenn, zko valcovit tobolka. Droga zemele menej obsahuje hork glykozidy, mastn kyseliny, amid kyseliny nikotnovej, flavonoidy, farbivo a ivicu. Svojm obsahom horn urchuje trvenie a podporuje chu do jedla. Pomha pri ochoreniach riev, aldka, lnka, peene a sleziny.